Dôchodkový vek a vek odchodu do dôchodku nie je to isté. Vedia v ĽS NS, čo zastropovali v ústave?

V rámci predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu si ľudia môžu všimnúť aktuálne po Slovensku bilboardy od Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej ĽS NS), na ktorých je uvedené: „Zastropovali sme vek odchodu do dôchodku.“

Kampaň naráža na to, že aj vďaka hlasom poslancov za ĽS NS, ktorí hlasovali za návrh vládnych poslancov, sa dostane do ústavy nasledujúci text: „vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov.“

Problémom týchto bilboardov je použitá terminológia. Poslanci ĽS NS totiž nestropovali „vek odchodu do dôchodku“, ale „dôchodkový vek“. Sú to dva odlišné pojmy.

  • Dôchodkový vek je pojem z oblasti práva sociálneho zabezpečenia a jeho dovŕšenie predstavuje jednu z podmienok pre získanie nároku na plný starobný dôchodok.
  • Vek odchodu do dôchodku je výraz skôr z oblasti demografie a predstavuje reálny vek odchodu človeka do dôchodku – hranicu medzi jeho produktívnym a postproduktívnym obdobím života.

Vek odchodu do dôchodku sa môže aj nemusí zhodovať s dôchodkovým vekom. Ľudia môžu odchádzať do dôchodku skôr aj neskôr. Demografia preto mapuje priemerný vek odchodu do dôchodku.

Ľudia aj po novele ústavy nebudú musieť odísť do dôchodku vo veku 64 rokov, ako to mylne podsúva bilboardová kampaň ĽS NS, okrem nich tiež napr. OZ KOVO, ale aj neskôr.

Hoci veta na bilboardoch je nesprávna, bezhlavo sa za tento prešľap tejto strane vysmievať by nebolo úplne na mieste, keďže tento terminologický zmätok panuje v nemalej miere aj medzi ostatnými politikmi, novinármi, ale dokonca aj medzi tými, čo by mali byť v danej veci najkompetentnejší.  

Samotná Sociálna poisťovňa, ktorá starobné dôchodky vypláca, totiž na viacerých miestach narába s oboma výrazmi ako so synonymami, napr. tu, tu či tu.

Podobne v analytickom komentári Karola Ďuriša z Národnej banky Slovenska autor používa oba pojmy ako synonymá.

U novinárov je táto chyba tiež veľmi častá. Netýka sa to iba bežných médií ako napr. Pravda, napr. tu či Denník N, napr. tu, ale okrem spravodajských agentúr ako SITA, napr. tu či TASR, napr. tu dokonca aj ekonomickejšie zameraných médií ako Trend, napr. tu či Hospodárske noviny, napr. tu.

Naopak, korektne oba pojmy uchopili napr. Marek Porubský a Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, napr. tu.

Je zrejmé, že ľudia aj napriek zmätočnej terminológii vďaka kontextu chápu, čo chce byť povedané, ale keď už máme dva výrazy na dve odlišné veci, bolo by fajn ich korektne používať.

Zdroj obrázka: pixabay.com

Našu prácu robíme vo voľnom čase a bez nároku na honorár. Peniaze však potrebujeme na chod portálu a propagáciu našich výstupov. Budeme vďační, keď nás finančne podporíte na čísle účtu:

SK06 8330 0000 0021 0169 4717

Viac o podpore