Minulý mesiac boli zverejnené údajné nahrávky telefonátov ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a predstaviteľov americkej vlády, Joe Bidena a Johna Kerryho, z rokov 2015 a 2016. Nahrávky, o ktorých pravosti nie sú silné pochybnosti, hmatateľne ukazujú, ako americká vláda zasahovala do politického diania na Ukrajine. Zároveň zaujímavým spôsobom odhaľujú zákulisie politiky. Zo spôsobu, akým americkí politici komunikujú s Porošenkom, jasne vidieť, že Američania sú v dominantnej a Porošenko v submisívnej pozícii.
Uniknuté nahrávky
Poslanec ukrajinského parlamentu Andrij Derkač za Stranu regiónov (v posledných voľbách zvolený ako nezávislý, v minulosti kandidoval za Janukovyčovu Stranu regiónov) v máji zverejnil zvukové nahrávky údajných rozhovorov medzi Petrom Porošenkom a Johnom Kerrym a Petrom Porošenkom a Joeom Bidenom.
Derkač za zdroj nahrávky označil „investigatívnych žurnalistov“. Nahrávky mali byť podľa neho vyhotovené samotným Porošenkom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že nahrávky budú prešetrené a dodal, že ich obsah môže byť „kvalifikovaný ako vlastizrada“.
Autenticita nahrávok a reakcie zúčastnených
Západné hlavnoprúdové médiá, ktoré o nahrávkach písali (New York Post, Washington Post, Guardian), ich autenticitu spravidla nespochybňujú a v zásade vychádzajú z toho, že sú autentické, i keď zostrihané.
Joe Biden autenticitu nahrávok nepoprel. Podľa medializovaných informácií však poukázal na to, že sú do veľkej miery upravené, resp. zostrihané („heavily edited“; podľa vyjadrení v médiách neuviedol, v čom konkrétne), že mu išlo o boj proti korupcii a že nahrávky sú v zásade len v súlade s tým, čo deklaroval verejne už niekoľko rokov dozadu.
Petro Porošenko podľa medializovaných informácií označil nahrávky za „vymyslené“, resp. „sfalšované“ či „upravené“ („fabricated“). Médiá nepriniesli viac informácií o jeho reakcii.
Porošenkov právnik Ilya Novikov povedal: „Rovnaké rokovania s rovnakým obsahom sa diali aj v uplynulých rokoch. Posledný rok prezidenta Zelenského nie je žiadnou výnimkou.”
Reakciu Johna Kerryho na nahrávky sa mi nepodarilo nájsť.
Nepodarilo sa mi nájsť ani informáciu, či boli nahrávky podrobené znaleckému skúmaniu s cieľom overiť ich pravosť. V nasledujúcom texte predpokladám, že nahrávky sú skutočné, i keď zostrihané.
O čom sa v nahrávkach hovorí?
Nahrávky sú na internete dostupné vo viacerých verziách. Snažil som sa nájsť čo najúplnejšiu verziu. Hlavnoprúdové médiá zverejňovali spravidla len krátke zostrihy. Preto v tomto texte vychádzam z najdlhšej verzie, ktorú som našiel na YouTube (má 32 minút), ktorú zverejnil anonymný youtuber.
Obsahovo sa táto verzia zhoduje s tým, čo o nahrávkach písali hlavnoprúdové médiá, a taktiež sú jej súčasťou pasáže, ktoré hlavnoprúdové médiá zverejnili vo svojich skrátených zostrihoch a celkový charakter nahrávky s týmito zostrihmi korešponduje. Z vyššie uvedených dôvodov z tejto nahrávky vychádzam.
Nahrávky majú byť z obdobia asi 6 mesiacov na prelome rokov 2015 a 2016. John Kerry bol v tom čase ministrom zahraničných vecí USA, Joe Biden viceprezidentom USA (obaja vo vtedajšej Obamovej vláde) a Petro Porošenko prezidentom Ukrajiny.
Kerry v nahrávke vystupuje len v prvých troch minútach a ďalej ide už len o rozhovory Porošenka a Bidena.
Nahrávky sú zjavne zostrihané, preto treba byť pri ich interpretácii veľmi opatrný.
Dátumy rozhovorov sú uvedené vo videu a nahrávky sú zostrihané tak, že po sebe nenasledujú chronologicky, ale skôr tematicky. Aj keď sa nedá preveriť, či sú dátumy autentické, na viacerých miestach korešpondujú s aktuálnymi udalosťami, ktoré sa naozaj na Ukrajine diali (koaličná kríza, zostavovanie vlády, výmena generálneho prokurátora a pod.). Dátumy uvádzam tak, ako sú uvedené vo videu.
V rozhovoroch sa Porošenko a Biden dotýkajú viacerých tém: výmena generálneho prokurátora, presadzovanie reforiem či rokovania o zostavení vlády. Ďalej si uvedieme bližší obsah rozhovorov aj s komentárom.
Voľba generálneho prokurátora
Vo februári 2015 sa ukrajinským generálnym prokurátorom stal Viktor Šokin. Šokin sa stal terčom kritiky zo zahraničia aj ukrajinských mimovládnych organizácií, pretože bol vnímaný ako nositeľ korupcie a podľa nich nedostatočne vyšetroval kauzy.
Kerry: Bidenovi na novom generálnom prokurátorovi „veľmi záleží“
Rozhovor Kerryho a Porošenka (3. december 2015) je v zásade len o tom, že Kerry zdôrazňuje, aké dôležité je pre Bidena, aby bol generálny prokurátor Šokin bol vymenený, pretože v Kerryho vnímaní „blokoval vyčistenie úradu generálneho prokurátora“.
Kerry tiež zdôrazňuje, že viceprezidentovi (Bidenovi) na tom „veľmi záleží“ a „bolo by dobré nájsť nejaké riešenie pred tým, ako viceprezident príde [zrejme na návštevu Ukrajiny, ktorá sa uskutočnila 7. decembra 2015]“ a „mať jasno v krokoch, ktoré uskutočníme. Myslím, že jeho návšteva a reč pred parlamentom sú dobrá príležitosť ukázať Vaše úspechy v tom, ako napredujeme, ale [strih]“ (0:10).
Po strihu Porošenko hovorí, že spôsob výberu generálneho prokurátora príslušnou komisiou bol úplne transparentný, široko prijatý naprieč politickým spektrom v Ukrajine či mimovládkami. A „presne ako som sľúbil viceprezidentovi, vymenovaná bola osoba, ktorá bola vybratá touto komisiou“ (1:05).
Vzhľadom na zostrihanie rozhovoru však nie je jasné, či Porošenko hovorí o zvolení Šokina, pretože spomína rozhovor s Bidenom z prelomu novembra a decembra 2015, pričom Šokin bol zvolený už vo februári 2015.
Porošenko tiež zdôrazňuje, že generálny prokurátor nemá zákonné právomoci konať vo veci korupcie, keďže od decembra 2015 boli pre oblasť korupcie zriadené špecializované orgány (1:45).
Porošenko: generálny prokurátor po mojej žiadosti odstúpil, hoci nemal žiadne kauzy
V ďalšom rozhovore z 18. februára 2016 s Bidenom Porošenko hovorí, že má „dobré správy“:
„Včera som sa stretol s generálnym prokurátorom Šokinom. A napriek tomu, že nemáme žiadne obvinenia z korupcie, nemáme žiadne informácie o tom, že by spravil čokoľvek zlé, špecificky som ho požiadal – nie, bolo to predvčerom – aby odstúpil“.
Ďalej Porošenko hovorí, že Šokin mu už doručil svoju žiadosť o uvoľnenie z funkcie (4:20).
Nasleduje ďalší strih a rozhovor Bidena a Porošenka z 22. marca. Biden sa pýta, či už je nový generálny prokurátor a zdôrazňuje, že je pripravený verejne podpísať „záväzok za miliardu dolárov“ (6:20).
Porošenko následne hovorí o človeku, ktorý by mal Šokina nahradiť. Ako jedného z kandidátov prezentuje „lídra mojej frakcie“ Jurijho Lucenka. Lucenko bol ministrom vnútra v druhej vláde Júlie Tymošenkovej a viacnásobne poslancom za strany Viktora Juščenka či Petra Porošenka. Šokin bol, pre porovnanie, nestraník.
Porošenko Bidenovi hovorí „ak si myslíte, že z Vášho pohľadu by politicky motivovaná osoba nebola dobrá, odvolám tento návrh“. Biden odpovedá, že sa poradí so svojím tímom „o tom, o čom sme práve hovorili“ (6:50). Vzhľadom na to, že je nahrávka zostrihaná, nie je jasné, na čo reaguje, ale je dosť pravdepodobné, že na meno Lucenka.
12. mája 2016 sa Lucenko stal generálnym prokurátorom.
Porošenko: nového generálneho prokurátora som ihneď poslal na vašu ambasádu
V rozhovore z 13. mája 2016 Biden Porošenkovi gratuluje k vymenovaniu nového generálneho prokurátora a dodáva, že „bude pre neho veľmi dôležité, aby rýchlo napravil škody, ktoré Šokin urobil“, nie je však jasné, čo tým Biden myslí.
Následne Biden hovorí, že dodrží svoje slovo o zárukách za miliardovú pôžičku a dohaduje sa s Porošenkom, akým konkrétnym postupom to zúradujú.
Porošenko potom hovorí: „Ihneď som si zavolal Lucenka a povedal mu, že by mal kontaktovať Vašu ambasádu“. Ďalej hovorí „bol by som poctený, keby ste tu mali nejakého človeka, ktorý môže pochádzať z Washingtonu alebo odinakadiaľ“, ktorý by plnil funkciu poradcu a asistenta a bol by „dôveryhodnou osobou“ v rámci systému prokuratúry.
Porošenko odporúča aj konkrétneho amerického prokurátora ukrajinského pôvodu a hovorí, že „ak je pripravený prísť a spolupracovať, od prvého kroku, od prvej minúty nového prokurátora, presne to hľadám“. Biden odpovedá, že sa poradí s ministerstvom spravodlivosti a ozve sa naspäť. „je v našom záujme, samozrejme, zabezpečiť odbornú pomoc najrýchlejšie, ako to ide,“ uisťuje Biden Porošenka.
Porošenko tiež hovorí, že na tom, že novým generálnym prokurátorom bude Lucenko, sa s Bidenom dohodol na stretnutí vo Washingtone (12:20).
Z nahrávok už nie je jasné, či bola na ukrajinskú prokuratúru takáto „dôveryhodná osoba“ dosadená. Prítomnosť takéhoto človeka, politicky nominovaného tak, aby vyhovoval americkej vláde, by však bola značne kontroverznou záležitosťou. Hoci oficiálne deklarovaným motívom bola „odborná pomoc“, takýto človek by zrejme mal aj prístup k informáciám o vyšetrovaniach či aj možnosť do nich zasahovať. To by mohli Američania používať na ďalšie ovplyvňovanie politického diania.
Garancia za pôžičky v hodnote miliardy dolárov bola podpísaná 3. júna 2016. Skutočnosť, že jej udelenie zo strany USA bolo podmienené výmenou generálneho prokurátora, bola verejne známa už pred objavením sa uniknutých nahrávok. Sám Biden o tom verejne hovoril už v roku 2018.
Špekulácie o motiváciách Bidena a Porošenka
V súvislosti s výmenou ukrajinského generálneho prokurátora sa v médiách objavili mnohé špekulácie o motívoch Bidena a Porošenka.
Biden tvrdí, že mu šlo o boj proti korupcii. Výmena Šokina bola vec, na ktorú netlačil len on, ale aj Obama a iné západné vlády.
Niektoré médiá a politici kritickí voči Bidenovi zase poukázali na to, že Šokinov úrad dozoroval vyšetrovanie firmy ukrajinskej firmy Burisma, v ktorej pracoval Bidenov syn Hunter a zarábal až okolo 50 000 dolárov mesačne. Rudy Giuliani, republikánsky politik, vyhlásil, že Joe Biden dostal od Burismy 900 000 dolárov za lobistické aktivity (Derkač uviedol, že oficiálnym účelom platby boli „konzultácie“). Giuliani je však republikán a Trumpov spolupracovník, preto má motív Bidena, demokratického kandidáta na prezidenta, očierniť krátko pred voľbami.
Majiteľom Burismy je ukrajinský oligarcha Mykola Zločevský, ktorý bol ministrom životného prostredia ešte za Janukovyčovej éry. Bol vyšetrovaný (nie však odsúdený) za pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa plateniu daní a korupciu. Vyšetrovanie zdedil Šokin po predchádzajúcom generálnom prokurátorovi.
Šokin povedal, že počas toho, ako bol v úrade, na neho Porošenko tlačil, aby túto kauzu uhral do stratena. Podľa Šokina bolo jeho vyšetrovanie zastavené „pre strach zo Spojených štátov amerických“. Šokin tiež povedal, že mu vtedajší americký veľvyslanec na Ukrajine povedal, aby túto kauzu riešil „s bielymi rukavičkami“.
Šokin bol však sám obviňovaný, že kauzu nevyšetroval dostatočne, čo však nesedí s tým, prečo by Biden mal tlačiť na jeho výmenu, ak bolo Bidenovým motívom zastavenie vyšetrovania Burismy. Šokin bol tiež osobami blízkymi Zločevskému obvinený, že miesto riadneho vyšetrenia kauzy sa snažil od Burismy získať úplatky.
Západné médiá zase poukazovali na to, že USA podporovali vyšetrovanie kauzy a dokonca zvažovali, že pre Šokinovu neaktivitu spustia vlastné vyšetrovanie.
Za Lucenka bola kauza najprv intenzívne vyšetrovaná, avšak stíhania voči Zločevskému boli v roku 2017 zastavené. V roku 2019, zase za Lucenka, však boli obnovené.
Vzhľadom na rozsah tohto článku nie je priestor tieto špekulácie bližšie analyzovať. Na základe medializovaných informácií nie je ani možné dôjsť k presvedčivému záveru a kauza bola zjavne spolitizovaná z viacerých smerov. V tomto článku nás primárne zaujíma to, akým spôsobom USA zasahovali do vnútorného diania na Ukrajine.
Američania podľa Porošenka zasahovali aj do iných politických procesov
Vymenovanie generálneho prokurátora však zjavne nebol jediným politickým procesom na Ukrajine, do ktorého Američania zasahovali.
Porošenko: „presne ako sme dohodli s ľuďmi z Vášho ministerstva spravodlivosti a Vašou ambasádou“
V rozhovore s Kerrym z 3. decembra 2015 Porošenko hovorí: „som hrdý na to, že, presne ako sme dohodli s ľuďmi z Vášho ministerstva spravodlivosti a Vašou ambasádou, je už zriadený úrad generálneho inšpektora. Nie je koordinovaný generálnym prokurátorom, ale námestníkom generálneho prokurátora pánom Sakvarelidzem, presne ako sme dohodli s pánom viceprezidentom a veľvyslancom“ (2:30).
V rozhovore s Bidenom z 18. februára 2016 Porošenko hovorí o aktuálnej koaličnej kríze a o politických pomeroch a hlasovaní jednotlivých strán v parlamente. Okrem iného spomína: „keď bolo hlasovanie o nedôvere [voči vláde], zabezpečil som, že v mojej frakcii a iných frakciách nebolo dosť hlasov. Pracoval na tom určite aj premiér, ale ja som zablokoval pád vlády, lebo som Vám to sľúbil. Len preto.“ (14:30)
V rozhovore s Bidenom z 19. februára 2016 Porošenko hovorí o tom, že vláda stratila parlamentnú väčšinu (najväčšou vládnou stranou v tom čase bol Blok Petra Porošenka). Biden sa ho pýta, ako je potom možné, že ešte ten týždeň presadili niektoré reformy. Porošenko odpovedá, že to bolo preto, lebo sa špeciálne stretol so stranami Svojpomoc (Samopomič) a Tymošenkovej stranou Vlasť, ktoré potom za reformy hlasovali, pričom odkázali, že je to preto, „že Vám, pán prezident [sic], dôverujú“ (17:31).
V rozhovore s Bidenom zo 16. novembra 2015 Porošenko preberá detaily parlamentných hlasovaní a zákulisnej dohody, pričom to, čo hovorí, označuje za „dôvernú informáciu“. „Nechám si to pre seba,“ uisťuje ho Biden (31:30).
Porošenko žiadal Bidena, aby cez amerických sponzorov zatlačil na stranu Svojpomoc
V rozhovore s Bidenom z 22. marca 2016 sa Biden pýta Porošenka, aké sú jeho plány ohľadom zostavovania novej vlády.
Porošenko odpovedá, že sa chcel za každú cenu vyhnúť predčasným voľbám a že nová vláda by mala byť proeurópska a reformne orientovaná. Porošenko sa snažil zostaviť úradnícku vládu na čele s Natalie Jareskovou, na čo však nechcela dať súhlas strana Svojpomoc (19:40).
Porošenko pokračuje: „Ak tomu správne rozumiem, naši partneri a naši americkí priatelia majú značný vplyv na lídrov Svojpomoci“ (22:15). Porošenko potom hovorí, že táto strana odmieta súhlasiť s Jareskovou ako premiérkou „v situácii, kedy naši partneri zo Spojených štátov dávajú granty pre Svojpomoc a dávajú im značnú finančnú podporu“ (23:30).
Ďalej je rozhovor odstrihnutý, ale zdá sa pravdepodobné, že Porošenko chce od Bidena, aby cez sponzorov strany Svojpomoc zatlačil na ich pristúpenie k úradníckej vláde. Bidenove reakcie sú však odstrihnuté, takže nevieme, čo hovoril. Úradnícka vláda však nakoniec nevznikla.
V rozhovore s Bidenom z 13. mája 2016, už po vzniku novej ukrajinskej vlády, Porošenko hovorí Bidenovi, že nemá v parlamente ústavnú väčšinu a sťažuje sa, že viacero opozičných strán s ním nechce hlasovať.
Porošenko preto Bidena žiada: „Prosím, nedávajte granty Svojpomoci, nedávajte im peniaze.“ Zrejme už zo strany Američanov nejaký tlak v tomto smere prebehol, lebo Porošenko hovorí, že „je spokojný s odkazmi, ktoré dostali vo Washingtone. Boli jasné a rozhodné.“ „Áno,“ pritakáva Biden. Porošenko pokračuje: „Myslím, že by bol dobrý nápad, keby ste pokračovali v tlaku na Svojpomoc“. (25:30)
Dôležitá je Bidenova odpoveď: „V poriadku, urobíme všetko pre to, aby sme Vám pomohli získať hlasy.“ (26:55) Aj keď môže byť tento úsek vystrihnutý z inej odpovede, ťažko sa hľadá vysvetlenie, akým iným spôsobom alebo aké iné hlasy by Biden pre Porošenka mohol zabezpečiť.
Čo sa dá čítať medzi riadkami
Komunikácia politikov sa väčšinou odohráva medzi zavretými dverami a verejnosť má šancu spravidla vidieť len to, čo povedia do médií. Na tejto nahrávke však máme vzácnu príležitosť nahliadnuť viac do zákulisia, preto stojí za to pozrieť sa aj na to, čo nahrávky hovoria „medzi riadkami“.
Aj keď nemáme k dispozícii celé nahrávky, skúsme sa pozrieť na to, čo vieme povedať.
Ako prvá vec do očí (či uší) jednoznačne udrie to, že nahrávky neznejú ako rozhovor dvoch rovnocenných politikov, predstaviteľov suverénnych štátov. Američania sú v nich jednoznačne v dominantnej a Porošenko v submisívnej pozícii.
A to sa bavia o rozhodnutiach, ktoré by mali (legálne i morálne) spadať do výlučnej právomoci ukrajinských voličov a ich zvolených predstaviteľov.
Biden i Kerry vystupujú suverénne, asertívne prezentujú svoje požiadavky, pričom ich splnenie ako keby pokladali za úplnú samozrejmosť. Porošenko je v pozícii zjavne slabšej, snaží sa získať si Američanov aj rôznymi lichotivými poznámkami.
Porošenko Bidenovi: „je pre mňa veľmi vzácne, že ste si na mňa našli čas“
Biden vystupuje v zásade priateľsky („Dúfam, že sa Vám darí dobre.“ „Som rád, že Vás počujem.“). Porošenko však opakovane Bidenovi hovorí až obdivné frázy, ktorými ako keby si snažil získať jeho priazeň:
- Porošenko: „Po prvé, som veľmi šťastný, že Vás počujem. Po druhé, je pre mňa veľmi vzácne, že ste si na mňa našli čas v Minnesote. Snívam o tom, že niekedy budeme spolu v Minnesote [nie je jasné, či Porošenko naráža na minulé alebo plánované stretnutie].“ (3:40)
- Biden: „Zdravím, pán prezident, Joe Biden. Ako sa máte?“ Porošenko: „Naozaj veľmi dobre. Vždy, keď počujem Váš hlas, je to pre mňa veľké potešenie.“ (5:50)
- Porošenko takto predstavuje zvažovaného kandidáta na premiéra: „Pamätáte si Groysmana, počas Vášho veľmi slávneho a krásneho prejavu v parlamente ste s ním mali diskusiu.“ (24:00)
- Biden: „Pán prezident, môj priateľ, nebudem sa Vás pýtať, ako sa máte, ale dúfam, že sa máte dobre.“ Porošenko: „Vždy sa cítim dobre, pán viceprezident, keď sa rozprávam s Vami.“ (27:00)
Porošenko tiež hovorí, keď popisuje novo vytvorené orgány na boj s korupciou: „som veľmi hrdý, že Jean-Claude Juncker, Angela Merkelová, Francois Hollande a všetci ostatní to uvítali ako veľmi silnú pozíciu protikorupčného prokurátora a úradu generálneho prokurátora“ (2:00).
Hoci nemáme celé nahrávky, z celkového charakteru rozhovorov je takmer isté, že Biden ani Kerry takéto „ódy“ na Porošenka neprednášajú.
Mediálne pokrytie v hlavnom prúde: slabé a povrchné
Ako sme si ukázali analýzou rozhovorov, tieto zakladajú silné podozrenia, že americká vláda zasahovala do politického diania na Ukrajine spôsobom, ktorý je v rozpore nielen s demokraciou a princípom suverenity, ale potenciálne aj s právom (to bude predmetom vyšetrovania).
Zahraničné médiá
Vzhľadom na to, že americkí politici sa často prezentujú ako ochrancovia slobody a demokracie, ktorí dokonca pomáhajú tieto princípy rozširovať aj do iných krajín, dalo by sa očakávať, že médiá – „strážne psy demokracie“ – na tento rozpor poukážu a budú dôsledne informovať o tom, čo nahrávky ukazujú.
O nahrávkach písali viaceré vplyvné západné médiá (napr. New York Post, Washington Post, Guardian). Zväčša išlo o krátke články, ktoré navyše problematiku zužujú iba na voľbu generálneho prokurátora a iné dôležité zmienky v rozhovoroch ignorujú.
Ako sme uviedli vyššie, tieto médiá ani len nezverejnili nahrávky v plnom znení. V serióznych médiách by však práve uvádzanie primárnych prameňov (či aspoň odkazovanie na ne) malo byť samozrejmosťou, aby sa s nimi mohli čitatelia zoznámiť a sami ich zhodnotiť. Inak sú odkázaní len „veriť“ alebo neveriť tomu, čo zdôrazní a zinterpretuje príslušné médium, bez možnosti kritického zhodnotenia.
V týchto článkoch sa navyše vôbec nezapodievajú tým, že podľa Porošenka nového generálneho prokurátora dohodli vo Washingtone a že ho Porošenko hneď po vymenovaní poslal na americkú ambasádu, ani americkým financovaním jednej z ukrajinských parlamentných strán.
O niečo väčšiu pozornosť kauze venovali skôr konzervatívne ladené médiá, napr. Fox News (napr. tu, tu a tu). Súvisí to zrejme s tým, že o nahrávkach hovorili viacerí republikánski politici, zjavne v snahe reputačne poškodiť Bidena pred prezidentskými voľbami.
Slovenské médiá
Slovenské médiá sa téme venovali podobne povrchne. TASR vydala jednu tlačovú správu, ktorú prevzal aj denník SME a Aktuality.sk, prakticky bezo zmeny. Denník N tejto téme nevenoval žiadny článok.
V tlačovej správe sa píše hlavne o tom, že Porošenko je vyšetrovaný pre podozrenia z vlastizrady. Na konci tlačovej správy sa ale uvádza, že nahrávky obsahujú „informácie, ktoré by mohli naznačovať zasahovanie USA do vnútorných záležitostí Ukrajiny“ a spomína sa niekoľko príkladov.
Nadpis správy však akcentuje práve vyšetrovanie Porošenka; zasahovanie USA do ukrajinskej politiky sa v ňom nespomína (ani v správe TASR, ani v článkoch SME a Aktuality.sk).
Ako jediný v rámci týchto troch médií sa kauze trochu podrobnejšie venoval komentátor Aktualít Dag Daniš, ktorý konanie Bidena vykresľuje ako podozrivé, potenciálne korupčné správanie. Píše, že pri Bidenovi „sú vážne podozrenia, že ako viceprezident zneužíval svoju moc – na odstránenie nepohodlného prokurátora iného štátu, ktorý vyšetroval biznis jeho syna“. Spomína aj iné zásahy Američanov do ukrajinskej politiky.
Záver
Uniknuté nahrávky rozhovorov Bidena a Porošenka predstavujú zaujímavý náhľad do zákulisia politiky (v tomto článku sme predpokladali, že sú pravé, dôvody na to uvádzame vyššie).
Aj keď sú nahrávky zostrihané, niektoré veci na ich základe možno povedať takmer s istotou.
Po prvé, americkí politici zasahovali do politického diania na Ukrajine veľmi kontroverzným spôsobom:
- Biden výmenou za miliardovú garanciu pôžičiek presadil výmenu ukrajinského generálneho prokurátora (pričom, ako hovorí Porošenko „nemáme [na generálneho prokurátora] žiadne obvinenia z korupcie, nemáme žiadne informácie o tom, že by spravil čokoľvek zlé“), pričom Porošenko sa Bidena dopredu pýtal, či je zamýšľaný nástupca prijateľný a na jeho mene sa dohodli vo Washingtone;
- Porošenko Bidena uisťoval, že nového generálneho prokurátora ihneď po vymenovaní poslal na americkú ambasádu;
- Porošenko s Bidenom preberal aj zákulisné detaily z politického diania na Ukrajine, pričom v jednom bode to, čo hovoril, označil za „dôvernú informáciu“;
- Porošenko žiadal Bidena, aby cez amerických sponzorov zatlačil na jednu z opozičných strán a zabezpečil vláde potrebné hlasy (Biden odpovedá, že spravia všetko preto, aby hlasy zohnali, nemožno však vylúčiť, že to je účelovo zostrihané).
Po druhé, zo štýlu komunikácie medzi Porošenkom a Američanmi je jasné, že Porošenko je v submisívnej a Američania v dominantnej pozícii. Porošenko Bidenovi odovzdáva početné slová chvály, zrejme v snahe zabezpečiť si jeho priazeň. Ide pritom o rozhodnutia, ktoré by mali byť vo výlučnej pôsobnosti ukrajinského ľudu, resp. jeho volených predstaviteľov.
Po tretie, pokrytie tejto kauzy v hlavnoprúdových médiách na Slovensku a v zahraničí je veľmi povrchné. Jednou svetlou výnimkou je komentátor Aktualít Dag Daniš.